Cena: |
Stanje: | Polovan bez oštećenja |
Garancija: | Ne |
Isporuka: | BEX Pošta Post Express Lično preuzimanje |
Plaćanje: | Tekući račun (pre slanja) Ostalo (pre slanja) Pouzećem Lično |
Grad: |
Novi Sad, Novi Sad |
Godina izdanja: Ostalo
ISBN: Ostalo
Oblast: Dizajn
Jezik: Srpski
Autor: Strani
Ana Piksijades: izložba stakla : Salon Muzeja primenjene umetnosti [Beograd], april 1972
odlično stanje
katalog
predgovor Zoran Markuš
tekst na srpskom i engleskom
Anna Pixiadesová patrila medzi najpoprednejších a najvýznamnejších slovenských vojvodinských profesionálnych výtvarníkov druhej polovice 20. storočia. Narodila sa 6. apríla 1924 v Kysáči. Výtvarnícke školenie zakončila v škole úžitkového umenia v Herceg Novom roku 1955 a v rokoch 1956-1958 navštevovala a zdokonaľovala svoje výtvarnícke nadanie na Vysokej umeleckej škole v Prahe u profesora Maxa Švabinského, ako ďalšia vojvodinská Slovenka po Zuzke Medved’ovej.
Prvú samostatnú výstavu jej usporiadali v roku 1956 v Národnom múzeu v Báčskom Petrovci a už o rok neskôr nasledovali samostatné výstavy jej tvorby v Kysáči, Aradáči a v Padine. Roku 1958 po prvýkrát sa samostatne predstavila v Bratislave (Galéria Dielo – Slovenského fondu výtvarných umení) a v Martine. Čulá výstavná činnosť pokračovala v Ulcinji, Pule, Starej Pazove, vo Vršci, v Belehrade atď. Roku 1967 znova so samostatnou výstavou zavítala na Slovensko (Piešťany, Senica, Martin, Banská Bystrica. Trenčín, Partizánske). S výstavami pokračovala v roku 1968 v Brezovej, v Hodoníne a v Prahe. Zo samostaných prezentácií jej tvorby ešte treba uviesť výstavu v Bonne (Landesmuseum) roku 1973 a výstavu v Palm Beach (Galéria of Sculpture) v USA roku 1979.
Z domácich samostaných výstav ako mimoriadne významné hodnotíme jej samostatné výstavy v Múzeu úžitkového umenia v Belehrade, v rokoch 1968 a 1972 a samostatnú výstavu vo Výtvarnej galérii Kultúrneho centra Belehradu roku 1981. Keď ide o spoločné výstavy, Anna Pixiadesová takmer každoročne od roku 1969 vystavovala svoje práce v Múzeu úžitkového umenia v Belehrade a neskôr bola pravidelnou účastníčkou prestížneho belehradského Októbrového salóna. Roku 1979 jej práce boli zavedené do reprezentačnej expozície Súčasná juhoslovanská tapiséria a sklo. Členkou Združenia výtvarných umelcov, úžitkových umelcov a dizajnérov Srbska (ULUPUDS) sa stala už roku 1955. Najväčšiu časť života strávila v Belehrade ako slobodná umelkyňa (ateliér mala oproti železničnej stanice na Námestí Bratstva a jednoty 9/V), ale pôsobila aj ako výtvarná pedagogička (Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci) a ilustrátorka časopisu Naši pionieri. Posledných desať rokov žila v Bratislave, kde aj zomrela 11. júla 2004.