Godina izdanja: Ostalo
ISBN: Ostalo
Autor: Domaći
Jezik: slovački

odlično stanje
RETKO!

Prelepo ilustrovana

Vzbura oblakov / Ján Labáth ; [doslov Ján Kmet]
Vrsta/sadržaj type of material poezija
Jezik slovački
Godina 1965
Izdavanje i proizvodnja Bratislava : Slovenský spisovateĺ, 1965
Ostali autori Kmet, Ján, 1927-2003
Fizički opis 144 str. ; 19 cm
Napomene Literárne dielo Jána Labáta: str.138-144.



Njegove početke pesničkog stvaralaštva obeležio je impresionistički panteizam: Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). Pesničke zbirke koje je objavio u drugom stvaralačkom periodu su: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy a 2015. godine je izašla knjiga njegovih izabranih radova Zásvity v čase. Mihal Harpanj je njegov metod pesničkih početaka nazvao impresionistički pansenzualizam, zatim je Labat nastavio u smeru vitalizma, odnosno zanosom života, a njegova pesnička forma se postepeno širi i usmerava prema većoj konfliktnosti i egzistencionalizmu, što sačinjava njegovo drugo stvaralačko razdoblje. Za treći period su karakteristične deziluzija, nostalgija, uspomene. Od ruralne poezije, koja se nalazi na početku njegovog pesničkog stvaralaštva, kreće ka urbanoj poeziji.

Izdao je zbirke pripovedaka: Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), roman Diaľky (1982), dve knjige miscelaneja Zaviate šľapaje (1996) i Odkiaľ a kam? (2005). On je predstavnik - preteča modernističkih tendencija u vojvođanskoj prozi, toka svesti, odlikuje se tipičnim elementima egzistencijalizma. Prisutna je konfrontacija sadašnjeg i prošlog, smenjivanje vremenskih ravni, šifrovani značaj, mozaik, fragmenti i unutrašnje radnje. Godine 2009. je izdao knjigu miscelaneja čiji je naziv „Ko je Gete“ (Kto je to Goethe).

Poeziju je prevodio sa srpskog, francuskog, ruskog i engleskog. Sastavio je i zajedno sa Miroslavom Antićem na srpskohrvatski jezik preveo antologiju jugoslovenskih Slovaka „Rovina spieva – Raspevana ravnica“ (1962). Izdao je zbirku pesničkih prevoda „Rastanak sa vetrom“ (Rozlúčka s vetrom 1981). Tri puta je dobio nagradu „Novi života“ 1962, 1982. i 1990. god. Oktobarsku nagradu Novog Sada je dobio 1971. god. za zbirke Jesenná krajina i Svätec s vypichnutými očami. 2007. god. je dobio Nagradu za životno dielo Društva književnika Vojvodine.

Umro je 2. aprila 2018. godine u Novom Sadu.

Marina Petraš i Katarina Mosnak

Narodil sa 13. októbra 1926 v Báčskom Petrovci, kde ukončil gymnázium. Štúdiá elektrotechniky absolvoval na Univerzite v Belehrade a Ľubľane. Pôsobil ako básnik, prozaik, prekladateľ. Po štúdiách pôsobil ako elektrotechnický inžinier v Banja Luke, Novom Sade a v Beočine. V rokoch 1965 – 1966 bol redaktorom literárneho časopisu Nový život, od roku 1990 žije na dôchodku v Novom Sade.

Začiatky básnickej tvorby sú poznačené impresionistickým panteizmom: Slnečné hodiny (1958), Keď rieky rozvodnia sa (1961), Vzbura oblakov (1963). V druhom tvorivom období uverejil básnické zbierky: Jesenná krajina (1970), Svätec s vypichnutými očami (1971), Váhy (1976), Pokračovanie (1984), Studňa (1988), Letokruhy (2006), a v roku 2015 mu vyšiel výber z poézie Zásvity v čase: prierez lyrikou. Jeho metódu básnických začiatkov Michal Harpáň nazval impresionistickým pansenzualizmom, ďalej Labáth pokračoval v smere vitalizmu, totiž opojenosti životom a jeho básnický prehovor sa postupne rozrastá až smeruje k čoraz väčšiemu skonfliktneniu a existencionalizmu, čo tvorí jeho druhé tvorivé obdobie. Tretie obdobie sa vyznačuje dezilúziou, nostalgiou, spomienkami. Od rurálnej poézie na začiatku jeho básnickej tvorby smeruje k urbanistickej.

Vydal zbierky poviedok: Jazdec z Turkménska (1963), Zatvorený kruh (1972), román Diaľky (1982), poviedky v súbore Diaľka a iné prózy (2006), dve knihy misceláneí Zaviate šľapaje (1996) a Odkiaľ a kam? (2005). Je predstaviteľom - priekopníkom modernistických tendencii vo vojvodinskej próze, prúdu vedomia a príznačné sú aj prvky existencionalizmu. V nej je prítomná konfrontácia prítomného a minulého, striedanie časových rovín, zašifrovaný význam, mozaika, fragmenty a zvnútornenie deja. V roku 2009 vydal knihu misceláneí pod názvom Kto je to Goethe?

Prekladal poéziu zo srbčiny, francúzštiny, ruštuny a angličtiny. Zostavil a spolu s Miroslavom Antićom do srbochorvátčiny preložil antológiu poézie juhoslovanských Slovákov Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962). Vydal zbierku básnických prekladov Rozlúčka s vetrom (1981). Tri razy bol odmenený cenou Nového života, v rokoch 1962, 1982 a 1990. Za zbierky Jesenná krajina a Svätec s vypichnutými očami dostal v roku 1971 Októbrovú cenu Nového Sadu. V roku 2007 dostal Cenu za životné dielo Spolku vojvodinských spisovateľov. V roku 2017 Ján Labáth získal Cenu Ondreja Štefanka za literatúru.

Umrel 2. apríla 2018 v Novom Sade.