Jezik: Ostalo
Godina izdanja: Ostalo
ISBN: Ostalo
Oblast: Slikarstvo
Autor: Strani

odlično stanje


Viera Kraicová the first lady of Slovak fine art, the painter of a spontaneous imagination or the painter with a star in the eye – these are the vocal epithets underlining the unique position of this artist in the history of twentieth-century Slovak art as well as the specific qualities of her works. Apart from painting, she also focused on illustration and monumental designs. Her life and work, just like the life and work of her contemporaries, were closely linked with turbulent events and political changes of the twentieth century, which had a significant impact on art and art institutions. In her searching for new ways of painting, she was more or less directly influenced by the possibilities of studying, travelling, establishing contacts with foreign artists, or establishing and joining art associations, as well as by the gender inequalities and various degrees of official censorship.

Viera Kraicová (5 July 1920, Modra – 29 April 2012, Bratislava) was a key representative of Slovak painting and illustration. After studying at the Slovak University of Technology in Bratislava, Department of Drawing and Painting (1940–1944), and the Academy of Fine Arts in Prague (1945–1950), she worked as an assistant to her former university teacher, Ján Želibský, at Academy of Fine Arts in Bratislava (1952 – 1955). In 1955, she started working as a free-lance artist and won many awards for both her paintings and illustrations.

Viera Kraicová (* 5. júl 1920, Modra - † 29. apríl 2012, Bratislava) bola slovenská výtvarná umelkyňa.

Životopis
V rokoch 1940 – 1944 študovala na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. Ján Mudroch) a v rokoch 1945 – 1950 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Ján Želibský). Po štúdiách v Prahe sa v roku 1951 vrátila späť na Slovensko, aby v rokoch 1952 – 1955 pôsobila ako asistentka prof. Želibského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V tom čase sa stala členkou Skupiny 29. augusta, s ktorou začala vystavovať. Ďalšími členmi tejto výtvarnej skupiny boli napríklad aj Vincent Hložník, Ladislav Guderna či Rudolf Uher. Od roku 1955 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní. Jej tvorba sa naplno začala rozvíjať od roku 1959, kedy sa podieľala na založení Skupiny 4 (Oľga Bartošíková, Jarmila Čihánková a Tamara Klimová), ktorá pôsobila do roku 1966. Venovala sa monumentálnej a ilustračnej tvorbe a tiež získala množstvo ocenení.

Jej diela sú súčasťou väčšiny významných zbierok verejných, či súkromných galérii na Slovensku. V zahraničných zbierkach sa však vyskytujú len veľmi ojedinele. Viera Kraicová mala samostatné výstavy v Slovenskej národnej galérii a vo všetkých významných oblastných galériách na Slovensku. Získala cenu Cypriána Majerníka (1968), v roku 1987 cenu Ľudovíta Fullu a o rok neskôr titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v roku 2012 v Bratislave.[1]

Tvorba
Tvorba Viery Kraicovej je originálnym a osobitým prínosom k rozvoju slovenského výtvarného umenia. Kraicová nikdy nebola dôsledne abstraktná, u nej sa vždy „figúra abstrahuje a abstraktný tvar spätne figuralizuje“ (Z. Kostrová). Inak povedané, Kraicovej tvorba nebola do dôsledkov ani abstraktná, ani realistická, ani novofiguratívna, bola viac mixom lyrickej a gestickej maľby, v ktorej sa objavujú rezíduá figurácie, imaginačného a metafyzického maliarstva. Kraicová dospela k osobnej verzii abstraktnej a gestickej figurácie s nezvyčajným lyrizmom a výnimočným citom pre farbu.

V polovici 50-tych rokov 20. storočia mala Kraicovej maľba konštruktivistickú kompozíciu, na prelome 50-tych a 60-tych rokov sa však začal postupne z jej obrazov vytrácať predmetný svet. Nezmizol však úplne, zostal v opare akýchsi hmiel, nejasných línií, v znakoch a v monochromatických farbách.

Začiatkom 60-tych rokov v jej tvorbe začali prevládať elementárne abstraktné znaky, kompozícia nadobúdala poeticko-imaginačný a spontánny výraz. V polovici 60-tych rokov zaznamenávala eruptívne umelecké vzopätie tvorby, založené na expresívnej figurácii, spojenej s gestom. Vytvárala základnú archetypálnu figurálnu zostavu (jednoduchý ovoid hlavy a slabo kontúrovanú siluetu figúry) doplnenú maliarskou hravosťou. V 70-tych rokoch (najmä po roku 1973) sa Kraicovej figúry vo väčších olejových formátoch spresňovali, kontúry figúr boli zreteľnejšie, jej figurálna maľba sa zvecnila, posunula sa viac do imaginačnej polohy. Kraicová však vytvárala väčší počet malých temperových formátov, v ktorých expresivita víťazila nad lyrikou, predstavivosť nad realitou, línia sa zjemňovala a opäť nadobúdala meditatívnu čistotu. Od 80-tych rokov na svojom výtvarnom vnímaní a vyjadrovaní už nič podstatné nemenila. Zostáva verná svojmu výtvarnému programu.[2]

Maliarska tvorba (výber)
Žena (1962) [1]
Stemnelá záhrada (1965) [2]
Čierna svätica (1966) [3]
Návestie (1967) [4]
Ohňom a mečom (1969) [5]
Pieseň (1971) [6]
Malé zátišie (1974) [7]
Návšteva galérie (1979) [8]
S jabloňovým kvetom (1983) [9]
Knižné ilustrácie
Okrem výtvarného pôsobenia v oblasti maľby a kresby sa Viera Kraicová uplatnila aj ako ilustrátorka kníh pre najmenších.

Zoznam ilustrovaných kníh
Božena Němcová - Babička (1965)
Mária Rázusová-Martáková - Sedmikráska (1966)
Karel Jaromír Erben - Zlatovláska (1967)
Karel Jaromír Erben - Išlo dievča po vodu (1968)
Ovídius - Premeny (1969)
Ľudmila Podjavorinská - Čakanka (1972)
Milan Rúfus - Kniha rozprávok (1974)
Pavol Horov - Moje poludnie (1981)
Jurij Iosifovič Kovaľ - Sklený rybník (1983)
Monumentálna tvorba
sgrafito v kine Mier - Modra (1959)
keramická mozaika v Detskej nemocnici - Košice (1964)
keramická mozaika v Hoteli Gerlach - Poprad (1967)
štukolustro v Dome odborov - Prešov (1968)
keramická mozaika v Nemocnici na Kramároch - Bratislava (1972)
Zastúpenie v zbierkach (výber)
Slovenská národná galéria (`Moderné a súčasné maliarstvo`)
Galéria mesta Bratislavy
Kysucká galéria v Oščadnici
Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Záhorská galéria v Senici
Kysucká galéria v Čadci – Oščadnici
Galéria Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Považská galéria umenia v Žiline
Šarišská galéria v Prešove
Východoslovenská galéria v Košiciach
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici
SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre
Nitrianska galéria v Nitre
Galerie umění v Karlových Varoch (CZ)[3]
Samostatné výstavy
1965 – Obrazy. Československé kultúrne stredisko, Budapešť
1967 – Obrazy. Mestská galéria, Bratislava
1968 – Tempery. Klub výtvarných umelcov a architektov, Bratislava
1969 – Obrazy a sochy. Nová síň, Praha (spolu s A. Klimom a R. Uhrom)
1982 – Výber z tvorby. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín
1982 – Výber z tvorby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
1986 – Obrazy 1972 – 1986. Výstavná sieň L. Novomeského, Bratislava
1988 – Výber z tvorby. Galéria aktualít, Pálffyho palác, Galéria hl. mesta SSR Bratislavy, Bratislava; Obrazy 1972 – 1986.
Východoslovenská galéria, Košice
1990 – Viera Kraicová deťom. BIBIANA, Dom umenia pre deti, Bratislava
1991 – Obrazy, kresby. Galéria NOVA, Bratislava
1991 – Tempery 1966 – 1991. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín; Galéria výtvarného umenia, Prešov
1991 – 1992 – Tempery 1966 – 1991. Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Bratislava
1992 – Tempery 1966 – 1991. Oravská galéria, U Florina, Dolný Kubín
1996 – Maliarske dielo. Slovenská národná galéria, Bratislava; Zvolenský zámok, Zvolen
1998 – Tempery. CC Centrum, Bratislava – Petržalka
2000 – Sviatok farby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
2003 – Tempery. Galéria NOVA, Bratislava; Farebný svet. Galéria Slovenskej sporiteľne, Zelený dom, Bratislava
2010 – Výber z tvorby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
2013 – Maliarka s hviezdou v oku. Slovenský inštitút a Amabasáda SR, Rím[3]

češka slovačka čehoslovačka umetnost slikarstvo