Godina izdanja: Ostalo
ISBN: Ostalo
Jezik: Srpski
Autor: Strani

Jedna smrt u Beogradu
Miroslav Demak
Roman
Srpski 2012

11x18.5 cm, meki povez, 175 str.
MIROSLAV DEMAK - JEDNA SMRT U BEOGRADU

Zdenka Valent - Belić
12. mart 2014
Miroslav Demak: Jedna smrt u Beogradu. Sa slovačkog preveli autor i Zdenka Valent Belić. Novi Sad, Gradska biblioteka 2012



Slovenský spisovateľ Miroslav Demák získal cenu Medzinárodnej akadémie Ivo Andrić za najlepšiu poviedku napísanú o Belehrade. Cena mu bude odovzdaná v Belehrade 10. marca v miestnostiach Združenia spisovateľov Srbska na priliehavej slávnosti.

Miroslav Demák je v literatúre vojvodinských Slovákov permanentne prítomný už piate desaťročie. Nepísal veľa a jeho prozaické a poetické dielo nie je rozsiahle, ale všetko, čo napísal, stálo za to, aby bolo uverejnené. Vo svojej tvorbe sa neohraničoval formou, ale vždy sledoval svoj vnútorný tvorivý implus, aby vyjadril to, čo chce. Uverejnil dve zbierky básní (Z otvorenej dlane a Zverokruh), dve zbierky poviedok (Švédske domky a Kráľom bude ten, ktorý sa vráti) a štyri knihy pre deti (O troch umelcoch, Trojhlavý drak Štefan Husle a zbierka básní Tchorí chór), drámy pre deti a dospelých – všetky v slovenčine. Jeho dielo je preložené až do 10 jazykov. Dostal cenu časopisa Neven, ceny časopisa Nový život a Zlatý odznak kultúrno-osvetového spolku Srbska.

Poviedku Smrť v Belehrade napísal počas vzniku rovnomennej knihy, ktorú vydala Mestská knižnica v Novom Sade. Táto út, ale bohatá knižočka predstavuje rekapituláciu jeho literárnej próznej tvorby. Poviedku napísal vo chvíli, keď sa poviedky už postupne skladali do jedného celku a je dokonalou pointou, logickou grande finále doterajšieho Demákoveho prozaického diela. Kniha vyšla v edícii Prevodi, ktorej cieľom je prezentácia tvorby významných novosadských spisovateľov, ktorí píšu v jazykoch národnostnostných menšín, súčasne afirmovať preklady a prekladateľstvo významných prekladateľov z nášho prostredia.

Všetky poviedky zaradené do knihy sú teraz po prvýkrát preložené do srbčiny. Titulná a odmenená poviedka je v tejto knihy uverejnená eksklúzívne, vlastne pred svojou slovenskou obmenou. Ostatná časť knihy sleduje chronológiu podľa vzniku poviedok. Prvý veľký celok v tejto zbierky poviedok je nazvaný Švédske domky a v slovenčine vyšiel roku 1980. Druhý celok Kráľom bude ten, ktorý sa vráti je rovnomenný s knihou uverejnenou roku 2001. Na konci sa nachádza ešte jedna osamelá poviedka - Bibulus zo Smirny, ktorej originál bol taktiež uverejnený len v časopisecky a to v Novom živote.

Čítanie povietky Jedna smrť u Belehrade Vás nenechá ľahostajnými. Čitateľovi sa v nej stane to, čo najmenej očakával. Ľahostajnosť vystane preto, že sa čitateľ v nej v značnej miere neočakávane paradoxálne stotožní so svojím zdanlivým opakom - s inou kultúrou, iným spoločenským kontextom, inou tradíciou.

Naoko faktografická próza s množstvom historických faktov, a to ako v skutočnosti potvrdených, tak aj fiktívnych a domyslených, oslobodených pátosa, ktorý je bežným zjavom v tomto žánre, neglorifikujúc veľké spoločensko-historické udalosti, chváli človeka. Oslavuje jeho cnosť, úprimnosť, oddanosť, humannosť, vyrovnanosť a poriadok. Velebí človeka ako takého, so jeho nedostatkami, potrebami, slabého, malého, ale predsa veľkého a silného vo vlastnej slabosti. Čitateľ nečakane jednoducho ľudský chápe, rozumie a dožíva veľkého vezíra Kara Mustafu, pašu Sultána Mehmeda IV.



Oslobodiť sa od vlastnej pravdy, presvedčení a predsudkov relativizovaním „naučených právd“ je jedna z najúčinnejších katarzií, ktorú paradoxne práve hrdina tejto poviedky nikdy nezažije. On extázu dožíva bez duševnej očisty. Silný je možno práve preto, že nikdy nespochybnil svoju pravdu. Práve naopak čitateľova sila spočíva vo vlastnej skepse.

Hrdina tejto poviedky, Kara Mustafa, je cez úryvky denníkových záznamov zobrazený ako hlboko veriaci človek, vojak ktorý zachováva hierarchiu, pravidlá, normy, podrobujúc sa vyššej sile, bez štipky podozrenia, ani na chvíľu neváhajúc a zmiernia sa s dôsledkami, vyplývajúcimi z takého poriadku. Takto zobrazený Kara Mustafa je stelesnením smelosti, hrdinstva a cnosti.

Smelý je aj Miroslav Demák, keď nás zavedie do takého sveta, smelý a naivný súčasne. Prostoduchý, nie y zmysle nedostočne múdry, ale čistý, múdry a prefíkaný súčasne, čert by vedel... Demák ako Demák.

Poviedky s historickou tematikou sú najlepšími próznymi dielami tohto spisovateľa. Demák sa v svojej tvorbe nikdy neohraničuje historickými faktami, ale toto pole využije ako priestor na hru, na vyzdvihnutie univerzálnych hodnôt. Demák sa vo viecarých poviedkách zaoberá protirečeniami dejín. Podľa slov autora doslovu, Michala Babiaka: “Paradoxy dejín sú veľkou témou Demákovej tvorby, ale sa vo svojich dielach k týmto paradoxom nepostavuje tak, aby ich vysvetlil racionálne, podľa princípu pravdepodobnost pridržiavajúc sa elementárnych kazulánych súvislotí z perspektívy súčasných vedeckých poznatkov, ale týmto témam pristúpa z typickej pozície postmoderného spisovateľa: vnáša do historických udalostí ešte viac paradoxu, zmätku, nepravd, radikálnej fikcie, nezmyselností, mystifikácie...

...Demáka v prvom rade fascinuje divná, neustála hra osudu a miesto človekovho údelu v tej hre.“

Najkrajšia v jeho diele je práve tá hra, do ktorej vás Demák vťahuje. Čitateľ zažíva očistenie, oslobodenie od osudovosti chvíle, od frustrácie nevyhnutnosti a vy akceptujete autorov pohľad, ako jednu z možností, jednu z hravých a vtipných obmien. Poznanie, že tých možností je veľmi veľa, vás činí duchovne slobodným človekom.

PREČO ČÍTAŤ DEMÁKA?

Preto že je vtipný, preto že je ironický, preto že má rafnovaný zmysel pre humor, preto že je hravý a jeho dielo je oslobodené zbytočných slov, preto že je originálny, zvláštny, menšinový, preto že si ho privlastňujeme, slovenský, lebo si ho aj ony priovlastňujú, preto že nie je ohraničený putami a hranicami v žiadnom zmysle, ani duchovnými, intelektuálnymi, ani náboženskými, ani geografickými. Nakoniec, dovolíte mi aby som bola osobná, preto že ho považujem za typického predstaviteľa vojvodinských Slovákov, spoločenstva, ktorej sila, moc a hodnota sú práve v tolerancii a pluralite, ako jedinému možnému a udržateľnému modusu socálnej existencie, ktorá relativizuje všetko, čo sa relativizovať dá a kriticky intelektuálne zváži, všetko čo si takéto zvažovanie zaslúžilo. Predstaviteľa spoločenstva, v ktorého podstate je tvrdohlavé úporné pragmatické vzperanie každej nanútenej dogme.

Vidi još:
Jedna smrt u Beogradu za život slovačke vojvođanske književnosti

L/ O.2. +